Vianočné sviatky v Chovátsku

Väčšina obyvateľov Chorvátska je katolíckeho vyznania, Vianoce v Chorvátsku sú pre Chorvátov silným odkazom predkov. Patria medzi štátne sviatky v Chorvátsku. S Vianocami v Chorvátsku sú spojené tradície, piesne, zvyky, obyčaje i obrady. Sú to sviatky viery, lásky, ľudskej solidarity, ale predovšetkým oslavy narodenia Krista. Vianočné tradície v Chorvátsku predstavujú i významnú časť ľudového etnografického dedičstva minulosti. Vianočné sviatky sa slávili a oslavujú na celom území  v podstate rovnako, iba v niektorých oblastiach Chorvátska sa trochu líšia.
Vianočné obdobie v Chorvátsku začína v niektorých jeho krajoch už v novembri, a to na sviatok sv. Kataríny (25. novembra) a trvá viac ako mesiac. Na prelome novembra a decembra začína aj nový cirkevný rok. Vstup do nového cirkevného roka predstavuje advent, čo je obdobie očakávania príchodu Ježiša Krista na zem a prípravy naň. Adventu sa v Chorvátsku hovorí Došašće. Na prvú adventnú nedeľu sa, rovnako ako u nás, zapaľuje prvá sviečka na adventnom venci. Ten sa v Chorvátsku splieta z vetvičiek vždy zelených rastlín, takže spletený veniec nemá začiatok ani koniec a symbolizuje tak Boha s jeho nekonečnosťou. Každú ďalšiu adventnú nedeľu sa zapaľuje ďalšia sviečka.

Neoddeliteľnou súčasťou predvianočného obdobia sú sviatky  sv. Barbory (Sveta Barbara, 4. decembra), sv. Mikuláša (Sveti Nikola, 6. decembra) a sv. Lucie (Sveta Lucija, 13. decembra). Svätý Mikuláš v Chorvátsku obdarúva deti rovnako ako u nás, svoje darčeky – sladkosti, orechy, sušené ovocie ako figy a jablká prináša dobrým deťom 5. decembra v predvečer svojho sviatku, zhodne ako u nás, a je aj rovnako oblečený. Nie je však v doprovode nám známej dvojice čerta a anjela, ale sprevádza ho iba tzv. Krampus, symbol diabla – čerta, ktorý vypláca metlou neposlušné deti a dáva im pod vankúš malú paličku, aby im pripomenul potrebu nápravy. V niektorých chorvátskych krajoch sa vyznáva druhá varianta mikulášskej nádielky: sv. Mikuláš nadeľuje deťom nevidený dobroty v noci z 5. na 6. decembra do pripravených vysokých topánok alebo papúč.

Vianočný stromček, chorvátsky božićno drvce, je nevyhnutnou súčasťou Vianoc v každej chorvátskej rodine, zdobia sa však až od polovice 19. storočia. Pôvodne sa stromčeky zdobili len rôznym ovocím, sladkosťami, orechmi a orieškami, neskôr k nim pribudli papierové a iné reťaze, sklenené a iné ozdoby a veľa sladkostí. Jedným z vrcholov Vianoc je 24. december, teda Štedrý deň, chorvátsky Badnjak alebo tiež Badnja noć, teda deň a večer pred prvým sviatkom vianočným (25. december). Kedysi bol Štedrý deň dňom pôstu, hlavne od mäsa, a to až do večerných hodín (bezmäsité pokrmy sa však podávali aj k večeru). V dnešnej dobe sa v Chorvátsku na štedrovečerný stôl podáva hlavne ryba – predovšetkým treska alebo šťuka a rôzne iné klasické jedlá. Badnjak je dňom obdarovania. Darčeky majú (rovnako ako u nás  svoje miesto priamo pod vyzdobenými stromčekom. Práve na Štedrý deň sa najviac spievajú vianočné piesne – koledy.
Za hlavný vianočný sviatok bol v minulosti považovaný prvý sviatok vianočný, chorvátsky Božić , teda 25. december, oslava narodenia Ježiška, sviatok kľudu, pokoja a hojnosti. Aj v dnešnej dobe je Božić sviatkom hojnosti, zložením jedál a množstvom sa od minulosti príliš nelíši, len je všetko ešte bohatší.

Súčasťou vianočných sviatkov sú samozrejme chorvátske delikatesy, ktoré nesmú chýbať na žiadnom stole.