Aké počasie je v Chorvátsku a v Čiernej Hore?

Počasie v Chorvátsku

Chorvátsko sa nachádza v juhovýchodnej Európe, je situované na východ od Jadranského mora, má meniacu sa klímu, ktorá je rajom nielen pre vyznávačov letnej dovolenky, plavcov, námorníkov,  ale taktiež aj pre lyžiarov. Stáva sa čoraz viac populárnejšou turistickou destináciou, ktorá ponúka kvalitné ubytovanie. Drvenik, Split, Biograd na Moru, Zadar, Pula, Opatija, Vodice, Šibenik, Novi Vinodolski, Makarská…. ponúkajú svojím návštevníkom mnoho aktivít pre strávenie príjemnej dovolenky. Pred tým, než sa vydáte na návštevu Jadranu, je dobré spoznať aké počasie a klíma panuje v oblasti, do ktorej sa chystáte vydať. Správanie počasia v Chorvátsku sa líši a to vďaka svojej rozmanitej geografii, ktorá je bohatou zmesou hôr a riek. Geograficky sa rozdeľuje na:

  • nížiny región medzi riekami Sava a Drava,
  • Dinarské Alpy alebo Karstké hory,
  • Jadran, pobrežie, ktoré sa rozprestiera od Istrie až po Dalmáciu.

Meteorológovia rozdeľujú Chorvátsko do regiónov s kontinentálnou a stredomorskou klímou. Stredomorské podnebie je typické pre región od Istrie po Dalmáciu. Oblasti smerom na sever sú výrazne chladnejšie ako na juhu. Tým pádom je Dalmácia teplejšia ako Istria. Teploty v Dalmácii sa pohybujú medzi 24 °C až 26 °C v lete (Istria je o niekoľko stupňov chladnejšia 22 °C). Pri plánovaní svojej dovolenky zoberte na vedomie, že leto je najsuchším obdobím a zima najdaždivejším. Ostrovy, ktoré sú ďalej vzdialená od pevniny sú suchšie. Na ostrove Vis priemerne za rok spadne 557 mm zrážok, naopak na ostrove Brač, ktorý sa nachádza blízko pobrežia priemerne 952 mm zrážok ročne a práve tento ostrov ponúka najžiadanejšie ubytovanie. Omiš – mesto pirátov, z ktorého je malebný pohľad na celý ostrov spadá do stredomorskej klímy a dovolenka v ňom vás určite nesklame. Hvar je najslnečnejším ostrovom na pobreží a tesne za ním nasleduje Dubrovnik. Pre stredomorské pobrežie sú charakteristické pobrežné vetry Jugo, Bura a Maestral.  Vietor Jugo, ktorý fúka na pevninu od pobrežia na jeseň prináša vlhký vzduch. Bura vanie z pevniny, prináša suchší vzduch v zime a vietor Maestral vanie od mora je počas leta v popoludňajších hodinách najaktívnejší.
Kontinentálne podnebie je charakteristické pre región Záhrebu a Slavónie. Dinarské hory oddeľujú pobrežie, takže zimy sú extrémne chladné. Hory neďaleko Záhrebu sú chladnejšie s väčším množstvom zrážok. Teploty sa pohybujú v rozmedzí -2 °C a -4 °C, sneh je bežný vo vyšších polohách. Počas leta sa teploty v Záhrebe, Slavónii a Dinároch pohybujú medzi 10 °C až 18 °C.

Počasie v Čiernej Hore

je veľmi podobné tomu v Chorvátsku. V Čiernej Hore je možné 10 km od pobrežia dosiahnuť nadmorskú výšku 1700 m nad m, takže divoké klimatické rozdiely je potrebné očakávať. Podobne ako väčšina oblastí Stredomoria má pobrežie Čiernej Hory teplé letá a mierne zimy. Najteplejšie mesiace sú júl a august, kedy sa teplota pohybuje od 19 ° C do 29 °C. V oblastiach hôr sú teploty výrazne nižšie, s výnimkou planiny v okolí Podgorice, kde počas leta je naozaj príjemné teplé počasie. Januárové teploty sa pohybujú v rozmedzí od -7 °C do 2 °C, pričom aj v auguste, najteplejšom mesiaci, priemerná minimálna teplota je okolo 9 °C, aj keď je maximálna okolo 23 °C. Lyžiarska sezóna je od decembra do marca. Spektakulárne popoludňajšie búrky sú pomerne časté v lete.
Čiernohorské pobrežie je v celej svojej kráse v máji, júni a septembri, ale aj počas hlavnej letnej sezóny v júli a auguste, kedy  je síce ubytovanie a apartmány v Čiernej Hore o niečo drahšie, ale určite Čierna Hora stojí za návštevu. A len aby ste vedeli, – teplota mora v lete je 25 °C až 28 °C.

Čiernohorskom pobreží je v celej svojej kráse v máji, júni a septembri, ale vyhnúť sa v júli a auguste, kedy ubytovanie sa stáva celkom vzácne a drahé. A len aby ste vedeli, – teplota v lete mora je 25 ° C až 28 ° C.

Práva pasažierov cestujúcich na dovolenku

Už cesta do cieľa vašej vysnívanej dovolenkovej destinácie je tak rozhodujúca ako samotná dovolenka. Jeden by  neveril, koľko situácii dokáže pokaziť celú dovolenku ešte pred jej začiatkom. Možno ste to už zažili: stratená batožina, hodiny strávené čakaním na zmeškaný let, vlak, autobus…. Odpoveď na otázku ako sa takýmto situáciám vyhnúť a ani manuál ako im predísť hádam neexistuje. Nič nie je stratené, jestvujú práva, ktoré cestujúci môže využiť.

Ako sa zachovať v prípade, ak vaše letecké, vlakového, autobusového či lodného spojenia bolo zrušené alebo mešká? Európska únia ako prvá ustanovila  kompletný súbor práv cestujúcich pre všetky druhy dopravy. Vďaka právam pasažierov v EÚ by vám v prípade niekoľkohodinového meškania leteckého alebo iného spojenia mala dopravná spoločnosť, s ktorou cestujete, poskytnúť primerané odškodnenie. Ak by ste v prípade zrušenia cesty museli ostať/prenocovať v hoteli, ktorý nie je konečným cieľom vašej cestu, výdavky s touto situáciou spojené by mal uhradiť poskytovateľ dopravy. Napr. vyberiete sa autobusovou dopravou do Chorvátska a autobus sa v polovici cesty pokazí a nemôžete pokračovať ďalej v ceste, poskytovateľ dopravy by vám mal zabezpečiť prenocovanie na jeho vlastné náklady.

Je dobré si pred vycestovaním zistiť, ako si môžete na letiskách, v prístavoch alebo na vlakových staniciach v celej Európe uplatniť svoje práva.

Mám právo si nárokovať vrátenie peňazí, ak cestovná kancelária skrachovala? Smernica o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb ochraňuje spotrebiteľov, ktorí cestujú na dovolenku. Táto smernica sa týka dopredu pripravených dovolenkových balíkov, ktoré spájajú aspoň dve z vymenovaných služieb: 1. doprava, 2. ubytovanie alebo 3. iné turistické služby, ako napríklad výlety (zahrnuté v cene zájazdu). Smernica zabezpečuje ochranu, ktorá sa týka: informácií v brožúrach, práva odstúpiť od zmluvy bez pokuty, zodpovednosti za služby (napríklad v prípade hotelov nezodpovedajúcich danému štandardu) a ochrany spotrebiteľa v prípade bankrotu cestovnej kancelárie alebo leteckého dopravca.

Ako postupovať ak si chcem na dovolenku zobrať svoje domáce zvieratko (mačku, psa, fretku…)? V prvom rade vaše domáce zviera musí byť  zaočkované proti besnote a zápis o absolvovaní očkovania sa uvádza v jeho pase. Podľa možnosti ak je zviera mladšie ako 3 mesiace, ako sú psy, mačky alebo fretky, sa môžu uplatňovať usmernenia charakteristické pre danú krajinu. Pas svojho spoločenského zvieraťa však budete potrebovať aj vtedy, ak sa ako občan EÚ vraciate domov z krajín, ktoré sa nenachádzajú na území EÚ. V závislosti od vašej dovolenkovej destinácie je možné, že predtým, ako sa vydáte na dovolenku, sa vaše zviera bude musieť okrem očkovania proti besnote podrobiť aj ďalším testom.

Viac informácií o tejto problematike nájdete na stránke Vaša Európa – cestovanie.

 

 

 

Chorvátske delikatesy…

Gastronómia v Chorvátsku je v skutku rôznorodá. Azda medzi najobľúbenejšie pochúťky patria sladké jedlá. Torty a zákusky majú v Chorvátsku všemožné tvary aj veľkosť, od ľahučkej kiflice až po krémovú Jelačić kocku alebo typickou makovnjaču orahovnjaču (plnenú makom, resp. orechami), a na pobreží aj vo vnútrozemí býva veľký výber výbornej zmrzliny (sladoled).

Káva (kava) je národným nápojom k odpočinku – koniec koncov, čo lepšieho robiť vo voľnom čase, keď tu tak krásne svieti slnko a námestia stredovekých miest sa priamo pretekajú  s kaviarňami? Medzi bežné kávy patrí espreso, takmer vždy skvelé a podávané s pohárom vody, presne ako to má byť. Výraz pre espreso sa trochu líši podľa toho, kde sa v Chorvátsku počas dovolenky pri mori pohybujete. Na pobreží a na ostrovoch (so silnejšími talianskymi väzbami) sa mu zvyčajne hovorí espreso, zatiaľ čo vo zvyšku krajiny je to kava obična („bežná káva“). Káve s mliekom sa hovorí kava s mlijekom, macchiato je makiato a cappuccino je kapucínov. Podáva sa malá alebo veľká káva. Ak dávate prednosť čaji (čaj), existuje široký výber, vrátane rôznych ovocných príchutí (voćni čaj).

V Chorvátsku je k dispozícii kopa ovocných džúsov (voćni sok či len sok), napríklad čučoriedkový džús (sok od Borovnice), jablkový džús (sok od Jabuka) alebo pomarančový džús (sok od Naranco). Ak chcete minerálku, požiadajte o minerálnu vodu, buď gaziranu (perlivú), alebo negaziranu (neperlivú) .

Medzi miestnymi pivami je široko rozšírené Karlovačko (z pivovaru v Karlovaci), Ozujsko (zo záhrebského pivovaru) alebo Tomislav (tmavé pivo zo Záhrebu), a tiež menej známe, ale skvelé Velebitskom Pivo (varí sa v Gospić, za pohorím Velebit). Niektorí znalci si tiež veľmi obľúbili chuť piva z malého pivovaru Ličanka v Donja Pazarištu.
Víno je možné zakúpiť takmer vo všetkých predajniach potravín. Ďalším nápojom, na ktorý je možné na cestách po Chorvátsku naraziť, je rakija, ohnivá miestna pálenka v niekoľkých rôznych príchutiach: Loza sa robí z hrozna a podobá sa talianskej grappe, travarica sa vyrába z byliniek, šljivovica zo sliviek a medovača z medu. Jemná domáca môže byť skutočne veľmi dobrá, zatiaľ čo ostatné nápoje podobného typu bývajú pravým opakom. Za vyskúšanie určite stojí aj kruškovac (hruškový likér), Marasin (čerešňovica zo Zadaru) alebo bylinný pelinkovac. Skúšanie miestnych špecialít tvoria výraznú súčasť ciest po Chorvátsku, ale vždy je potrebné piť s mierou a nikdy neriadiť pod vplyvom alkoholu. Limit alkoholu v krvi pre vodičov je v Chorvátsku 0,5 promile.

Vianočné sviatky v Chorvátsku sú spojené s bohato prestretým stolom. Hlavnou súčasťou Štedrej večere je ryba – predovšetkým treska alebo šťuka.

 

Štátne sviatky v Chorvátsku

1. január – Nový rok
6. január – Traja králi
prelom marca a apríla – Veľká noc
1. máj – Deň práce
30. máj – Štátny sviatok Deň chorvátskej zvrchovanosti (30. 5. 1991 chorvátsky parlament odhlasoval vystúpenie Chorvátska z Juhoslávie)
22. jún – Deň boja proti fašizmu
25. jún – Deň štátnosti
5. august – Štátny sviatok Deň vďakyvzdania vlasti (výročie znovuzískania Krajiny v roku 1995 )
15. august – Sviatok Nanebovzatia Panny Márie
8. október – Deň nezávislosti
1. november – Sviatok Všetkých svätých
25. – 26. december – Vianočné sviatky v Chorvátsku

Popri štátom uznávaných sviatkoch je vo všetkých oblastiach Chorvátska oslavovaný naviac aspoň jeden miestny sviatok (každá z obcí oslavuje raz v roku svojho patróna), nehovoriac o najrôznejších zábavách, výstavách, športových podujatiach a pod. Počas štátnych sviatkov v Chorvátsku sú obchody, banky aj úrady zatvorené. Okrem oficiálnych sviatkov, ktoré sa dodržiavajú v celej krajine, sa v jednotlivých oblastiach Chorvátska konajú i rôzne miestne festivaly, ktoré majú ráz ľudových slávností a sú sprevádzané folklórnymi tancami a hudbou. Niektoré z týchto slávností majú už dlhoročnú tradíciu, niektoré sú usporiadané len kvôli turistom. Nenechajte si však ujsť napríklad dožinky, rybárske slávnosti alebo sviatky vína.

Mohlo by Vás zaujímať:
Pirátske mesto Omiš
Najkrajšie a najlepšie pláže v Chorvátsku
Chorvátske delikatesy…

Vianočné sviatky v Chovátsku

Väčšina obyvateľov Chorvátska je katolíckeho vyznania, Vianoce v Chorvátsku sú pre Chorvátov silným odkazom predkov. Patria medzi štátne sviatky v Chorvátsku. S Vianocami v Chorvátsku sú spojené tradície, piesne, zvyky, obyčaje i obrady. Sú to sviatky viery, lásky, ľudskej solidarity, ale predovšetkým oslavy narodenia Krista. Vianočné tradície v Chorvátsku predstavujú i významnú časť ľudového etnografického dedičstva minulosti. Vianočné sviatky sa slávili a oslavujú na celom území  v podstate rovnako, iba v niektorých oblastiach Chorvátska sa trochu líšia.
Vianočné obdobie v Chorvátsku začína v niektorých jeho krajoch už v novembri, a to na sviatok sv. Kataríny (25. novembra) a trvá viac ako mesiac. Na prelome novembra a decembra začína aj nový cirkevný rok. Vstup do nového cirkevného roka predstavuje advent, čo je obdobie očakávania príchodu Ježiša Krista na zem a prípravy naň. Adventu sa v Chorvátsku hovorí Došašće. Na prvú adventnú nedeľu sa, rovnako ako u nás, zapaľuje prvá sviečka na adventnom venci. Ten sa v Chorvátsku splieta z vetvičiek vždy zelených rastlín, takže spletený veniec nemá začiatok ani koniec a symbolizuje tak Boha s jeho nekonečnosťou. Každú ďalšiu adventnú nedeľu sa zapaľuje ďalšia sviečka.

Neoddeliteľnou súčasťou predvianočného obdobia sú sviatky  sv. Barbory (Sveta Barbara, 4. decembra), sv. Mikuláša (Sveti Nikola, 6. decembra) a sv. Lucie (Sveta Lucija, 13. decembra). Svätý Mikuláš v Chorvátsku obdarúva deti rovnako ako u nás, svoje darčeky – sladkosti, orechy, sušené ovocie ako figy a jablká prináša dobrým deťom 5. decembra v predvečer svojho sviatku, zhodne ako u nás, a je aj rovnako oblečený. Nie je však v doprovode nám známej dvojice čerta a anjela, ale sprevádza ho iba tzv. Krampus, symbol diabla – čerta, ktorý vypláca metlou neposlušné deti a dáva im pod vankúš malú paličku, aby im pripomenul potrebu nápravy. V niektorých chorvátskych krajoch sa vyznáva druhá varianta mikulášskej nádielky: sv. Mikuláš nadeľuje deťom nevidený dobroty v noci z 5. na 6. decembra do pripravených vysokých topánok alebo papúč.

Vianočný stromček, chorvátsky božićno drvce, je nevyhnutnou súčasťou Vianoc v každej chorvátskej rodine, zdobia sa však až od polovice 19. storočia. Pôvodne sa stromčeky zdobili len rôznym ovocím, sladkosťami, orechmi a orieškami, neskôr k nim pribudli papierové a iné reťaze, sklenené a iné ozdoby a veľa sladkostí. Jedným z vrcholov Vianoc je 24. december, teda Štedrý deň, chorvátsky Badnjak alebo tiež Badnja noć, teda deň a večer pred prvým sviatkom vianočným (25. december). Kedysi bol Štedrý deň dňom pôstu, hlavne od mäsa, a to až do večerných hodín (bezmäsité pokrmy sa však podávali aj k večeru). V dnešnej dobe sa v Chorvátsku na štedrovečerný stôl podáva hlavne ryba – predovšetkým treska alebo šťuka a rôzne iné klasické jedlá. Badnjak je dňom obdarovania. Darčeky majú (rovnako ako u nás  svoje miesto priamo pod vyzdobenými stromčekom. Práve na Štedrý deň sa najviac spievajú vianočné piesne – koledy.
Za hlavný vianočný sviatok bol v minulosti považovaný prvý sviatok vianočný, chorvátsky Božić , teda 25. december, oslava narodenia Ježiška, sviatok kľudu, pokoja a hojnosti. Aj v dnešnej dobe je Božić sviatkom hojnosti, zložením jedál a množstvom sa od minulosti príliš nelíši, len je všetko ešte bohatší.

Súčasťou vianočných sviatkov sú samozrejme chorvátske delikatesy, ktoré nesmú chýbať na žiadnom stole.

Gastronómia v Chorvátsku

Väčšine ľudí sa pri úvahách o chorvátskej kuchyni vybavia ryby a kalamáre grilované na drevenom uhlí, a aj keď je pravdou, že toto chutné jedlo možno dostať na každom kroku, chorvátska gastronómia ponúka viac než len morské plody. Chorvátska kuchyňa má skutočne chutné jedlá aj vína a povečerať v špičkovej reštaurácii či pizzerii je naozaj príjemným zážitkom. Tunajšiu kuchyňu ovplyvnili na pobreží a v Istrii jemné stredomorské a talianskej príchute, zatiaľ čo v severných provinciách sa prejavujú tvrdšie vplyvy z Rakúska a Maďarska. Regionálna chorvátska kuchyňa pochopiteľne má niektoré jedlá spoločné so svojimi východnými susedmi, Srbskom a Bosnou, ale z veľkej časti sú tunajšie pokrmy jedinečné.

Pokrmy z rýb
V ponuke podnikov na pobreží nájdete často parmicu šedeu či červenú (mugil, arbun), merlúzy (oslica), pleskáča (Orada), Rich (kovač), ála (kus lokarda), úhora (jegulja). Ak ste u niekoho na návšteve a podávajú sa ryby ulovené v miestnych vodách, často sa jedná o veľa druhov, ktoré nebudete poznať. V ponuke sa objavujú tiež chobotnice (hobotnica) či kalmáre (lignje), mušle (Dagni) a ustrice (kamenice). Vo vnútrozemí sa podávajú sladkovodné ryby, pstruhy (pastrva) a kapry (Šaran).
Ryby sa zvyčajne zľahka varia, grilujú (na žiaru), smažia (pržene), pečú a mnohokrát sa podávajú s nakrájanou petržlenovou vňaťou, drveným cesnakom a olivovým olejom. Tradičný, veľmi chutný spôsob prípravy rýb a mäsa v Chorvátsku je ispod peka (doslova “spod pece”), kedy sa jedlo umiestni pod klenuté kovové veko a pečie sa na ohni. Chobotnice na tento spôsob sú skvelé, aj keď sa často podávajú aj ako šalát (salata od hobotnice), so zemiakmi, cibuľou a olivovým olejom. Iným skvelým spôsobom prípravy mušlí (školjke), a predovšetkým homárich chvostov a veľkých kreviet (oboje pod názvom škampi) je buzara, kedy sa jedlo dusií v obrovskom hrnci s cesnakom, olivovým olejom a bielym vínom. Vyprážané kalamáre (ktoré sa v anglicky písaných ponukách často objavujú pod talianskym názvom calamari) sa tiež tešia veľkej obľube a najlepšie sú čerstvo ulovené, ale možno tiež vyskúšať plnené kalamáre pečené v rúre (punjene lignje). V Slavónii sa kapry z riek pripravujú ako veľký dusený pokrm s ostrými paprikami (Fiš paprikáš).

Mäsité jedlá
Chorváti sú veľkí milovníci mäsa. Po celej krajine sa teší trvalé obľube jahňacie (janjetina), tradične pečené s množstvom rozmarínu a cesnaku či na spôsob ispod peka. Najlepšie jahňacie pochádza podľa mnohých názorov z ostrova Pag, kde sa zvieratá pasú na lúkach s aromatickými bylinami a na porastoch, ktoré sú inak v tejto vyprahnutej krajine vzácnosťou. Byliny údajne výrazne prispievajú k chuti mäsa, rovnako ako slané brízy, ktoré vanú cez more.
Divoká zverina sa tiež teší popularite, predovšetkým v hornatých oblastiach Gorski Kotar či inde v horách. Patrí sem divoké prasa (divlja svinja), z ktorého sa robia skvelé dusené pokrmy. V niektorých oblastiach Gorski Kotaru sa tiež podávajú žabie stehienka a slimáky. Je neuveriteľné, že v niektorých horských reštauráciách sú v ponuke aj pokrmy z medveďa, hoci je táto šelma veľmi vzácna, nehľadiac na to, že medvedie mäso nie je pre človeka na konzumáciu vhodné.

Ovocie a zelenina
Existujú dve chutné pečené zeleninové jedlá, zeljanica (lístkové cesto so špenátom, domácim syrom a kyslou smotanou) a bučnica (z tekvíc). Ovocie a zelenina sú väčšinou sezónne a pochádzajú z miestnych zdrojov. Tradičnnou prílohou k jedlám z mora sú varené zemiaky (krumpir) s cícerom (Blitva). Niekedy blitva nahrádza kel (kupus), ktorá jedlo výborne dopĺňa a samozrejme tiež klasické hranolky (pomfrity). Rastie tu veľa húb (gljive), od suchohríbov až po hríby pravej (vrganj), a v hubárskej sezóne ich nájdete na stánkoch v tržniciach v celých hromadách.
Vďaka veľkej obľube rýb a mäsa to môžu mať v Chorvátsku o niečo ťažšie vegetariáni. Obvykle ale vždy nájdete niečo, čo vyhovie každému gustu. Ak v menu nemôžete nájsť žiadny vegetariánsky pokrm, spýtajte sa personálu “Imate Ak nešto bez mesa? ” (“Máte niečo bezmäsitého?”). Alebo požiadajte rovno o pohovani sir – vyprážaný syr.