Hrady v Severnom Chorvátsku

Po celom severnom Chorvátsku sa tiahne rad nádherných hradov (chorvátsky dvorac či kaštel). Hrady v severnom Chorvátsku pochádzajú zo 16. st. alebo vtedy prešli obnovou a fortifikáciou. V tom čase tvorila oblasť obrannú líniu pod správou chorvátskych šľachtických rodov, ktorá chránila západnú Európu pred Otomanmi.

Hrady v severnom Chorvátsku
Aj keď väčšina hradov dostala svoju dnešnú podobu v 16. či 17. st. mnoho severne ležiacich pevností sa datuje do oveľa starších období. Niekedy išlo o malé pevnosti z 13. st., inokedy potom o stavby na vyvýšeninách vytvorených v priebehu tisícov rokov ľudskej činnosti, pochádzajúce z prehistorických čias. Väčšina hradov si dochovala svoju úžitkovú podobu z 16. st., ale niektoré z nich prešli v nasledujúcich storočiach rekonštrukciou a ich bývalú podobu i sloh prekryli neoklasicistické či novogotické úpravy.  K hradom na severe Chorvátska sa viažu rody Zrínskych a Frankopanovcov, čo boli dve významné chorvátske šľachtické rodiny, z ktorých vzišlo niekoľko banu – chorvátskych vladárov – ktorí boli občas aj veľkými básnikmi. Po uzavretí Vasvárského mieru v roku 1644 Rakúsko poskytuje veľkú časť chorvátskeho a maďarského územia Otomanom, územie, o ktoré Chorváti v mene Rakúska bojovali, aby ich pred Turkami zachránili. Zrinski a Franjo Krsto Frankopan, ktorí boli prostredníctvom Petarovy stavby s Franov sestrou Katarínou tiež švagor, sa na oplátku pokúsili zosnovat vzburu proti Rakúsku, ale boli zradení a v roku 1671 vo Viedni popravení.

Mýty a legendy
Každý správny hrad musí mať svoju legendu. Maruševec vraj dostal meno podľa dievčaťa z Čiech, ktoré tu kedysi žilo, a do stien Velikiho Tabora vraj bola zamurovaná roľnícka dievčina, pretože sa zamilovala do Bánová syna. Nie všetky hrady v tejto oblasti sú verejnosti prístupné. K niektorým z nich jazdí verejná doprava, ale rozhodne nie k všetkým. Ak skutočne chcete preskúmať čo najviac z tejto oblasti za jediný deň, je lepšie si prenajať auto.

Sídlo rodu Drašković

Asi 40 km od Varaždíne a 80 km severne od Záhrebu stojí hrad Trakošćan (www.trakoscan.hr) jedno z najnavštevovanejších miest v severnom Chorvátsku. Stavba pochádza z 13. st. a v roku 1584 prešla do rúk rodiny Drašković, v ktorých zostala až do roku 1944. Či už bola podoba hradu v 16. st. akákoľvek, z dokumentov vieme, že v roku 1592 rod pristaval kruhovú vežu. Avšak na začiatku 19. st. bola do značnej miery opustená. Rod žil na inom hrade, Klenovnik. Medzi rokmi 1840 a 1862 Draškovič prestavali hrad Trakošćan na veľké vidiecke sídlo a dodali mu vybraný vzhľad novogotického zámku, ktorý si uchoval dodnes. Vnútri uvidíte zbierku erbov a brnenie, veľa dobového nábytku a portréty Juliany Drašovićové (1847-1901). K Trakošćan jazdia autobusy z Varaždíne.

Neďaleko Trakošćan, asi 10 km od Lepoglava, sa nachádza najväčší chorvátsky hrad Klenovnik. Pochádza zo začiatku 19. st. a rod Drašković tu žil až do chvíle, kedy sa presťahovali späť na Trakošćan a predajom Klenovnik financovali opravy. Hrad dnes slúži ako sanatórium a je tu rozsiahly park.

Päťboká pevnosť

Veliki Tabor (www.veliki-tabor.hr), ktorý sa týči na 333 m kopci neďaleko Miljan, pochádza z 12. st. Dostal podobu nepravidelného päťuholníka a honosí sa polkruhovými baštami z 16. st. a ďalšími prístavbami z 19. st. Veliki Tabor prešiel v minulých rokoch zásadnou rekonštrukciou, pre návštevníkov sa znova otvoril v septembri 2011.

Ďalšie zaujímavosti
Ďalší hrad, ktorý bol pôvodne postavený v 13. st., sa volá Kalnik a nachádza sa asi 25 km juhovýchodne od Varaždíne. Aj keď dnes už ide z veľkej časti o zrúcaninu, stojí na nádhernom vyvýšenom mieste na skalnatom cípe, z ktorého sa otvára ďalekosiahly výhľad na okolitú krajinu, vrátane Medvednice na juhozápade.

Hrad Bežanec (www.bezanec.hr) – asi 12 km východne od Velikiho táborov, pochádza zo 17. st., v 19. st. prešiel opravami a má oveľa viac novoklasických čŕt. V nedávnej dobe bol hrad krásne zrenovovaný a premenený na hotel.

Hrad Zrinski – v Čakovci bol postavený v 16. st. a dnes v ňom sídli Múzeum Medimurje (www.mdc.hr/cakovec), v ktorom nájdete výstavu zameranú na rod Zrínskych. Kolekcia obsahuje list, ktorý Petar Zrinski napísal svojej žene Katarina deň pred svojou popravou za zradu.

Hrad Festetic – 3 km od Čakovci v dedine Pribislavec – dnes tu sídli miestna škola.

Medzi ďalšie hrady a opevnené sídla v regióne patrí hrad Miljana (západne od Velikiho táborov), Maruševec (západne od Varaždíne), Lovrečina (južne od Križevci) a samozrejme majestátne Stari Grad vo Varaždíne – nachádza sa na severnej strane centra. Všetky mohutné biele steny a bašty doteraz stoja, ale z priekop a obranných valov sa stali luxusné záhrady. Komplex sa dočkal rekonštrukcie, je dobre udržiavaný a od roku 1925 v ňom sídli Mestské múzeum.

Letná dovolenka pri mori

Tiež každý rok premýšľate, kam vyraziť na letnú dovolenku? Volieb je hneď niekoľko, aj keď veľmi obľúbenou, možno aj najobľúbenejšie, je dovolenka pri mori. Na rade je však otázka, ku ktorému moru a do akej krajiny za dovolenku vyraziť. Túto neľahkú voľbu rieši každoročne tisíce ľudí hľadajúcich letnú dovolenku pri mori.

Väčšina Slovákov pri svojom výbere vyhľadáva dovolenku prevažne na európskom kontinente, teda najmä pri Stredozemnom mori alebo na pobreží jedného z jeho okrajových morí. Veľmi obľúbeným je hlavne Jadranské more, na ktorého pobreží môžete stráviť dovolenku v  Chorvátsku a dovolenku v Čiernej Hore, ako aj v Taliansku, ktorého východné pobrežie je obmývané práve Jadranským morom. Viac turistov však každoročne mieri predovšetkým do Chorvátska a to najmä vďaka dobrej dostupnosti. V predošlých rokoch to bolo tiež dané nízkymi cenami ubytovania, ktoré oproti západným krajinám boli o dosť nižšia. Postupom času sa však ceny vyrovnali a už teraz sú ceny ubytovania v Chorvátsku takmer porovnateľné s ubytovaním v západných krajinách.

Na pomyselný vrchol popularity sa naopak prehrýza Bulharsko, ktoré je síce ďalej, avšak ceny ubytovania sú tu pomerne nízke a to aj napriek tomu, že ponúkajú veľmi kvalitné a moderné ubytovanie vo väčšine novo vystavaných alebo zrekonštruovaných hoteloch či rezidenciách. Bulharsko navyše vo svojich letoviskách môže ponúknuť nádherné piesčité a navyše aj široké pláže, čo je nespornou výhodou oproti plážam v Chorvátsku, ktoré sú väčšinovo užšie. Najkrajšie a najlepšie pláže v Chorvátsku.

Ak pri svojej dovolenke chcete mieriť viac na západ, môžete voliť z dovoleniek v Taliansku, Francúzsku, Španielsku či Portugalsku. Smerom na východ môžete naopak využiť ponuku dovoleniek v Turecku, kde na Vás počas pobytu doslova dýcha tajomný orient. Nesmieme zabudnúť ani na Grécko, ktoré je veľmi obľúbenou destináciou a to ako jej pevninská časť, tak i malebné ostrovy.

Dovolenka v akejkoľvek z menovaných krajín má niečo do seba a každá si už tiež našla svojich priaznivcov, ktorí na ňu nedajú dopustiť. Ak zatiaľ nie ste zástancom niektorého z týchto prímorských krajín, nezostáva než zvážiť všetky klady a zápory jednotlivých destinácií a vyraziť. Inak, ako vlastnou skúsenosťou, si úplnú predstavu o jednotlivých krajinách neurobíte.

Filmové festivaly v Pule a Motovune

V Chorvátsku sa každý rok koná niekoľko filmových festivalov a na Istrii sa medzi rímskymi pamiatkami na pobreží v Pule a v malebnom stredovekom mestečku Motovun na vyvýšenom mieste odohrávajú hneď dva. Pulský festival je najväčší v celom Chorvátsku (a tiež najstarší) a Motovune ponúka súdobý prídavok do festivalového kalendára. Počas oboch júlových festivalov, ktoré hravo zahanbia každý multiplex, môžete zhliadnuť medzinárodné i chorvátske filmové projekty.

Pula
Pulský filmový festival bol založený roku 1953 a ide o jeden z najstarších filmových festivalov na svete. V bývalej Juhoslávii išlo o najvýznamnejšiu filmársku udalosť a doteraz ide o významnú národnú  i medzinárodnú akciu. Filmy sa premietajú na niekoľkých miestach po celom meste (vstup na túto akciu je zadarmo), vrátane pevnosti na kopci, a predovšetkým v samotnom amfiteátri (tu sa platí malý poplatok). V prípade dažďa sa vonkajšie premietanie presúva do Národného divadla. Po projekcii zamierte dole na hlavné námestie (staré rímske fórum), ktoré preteká pouličnými kaviarňami a reštauráciami. Festival priťahuje obrovské zástupy ľudí, vrátane zvyšujúceho sa počtu medzinárodných celebrít. V minulosti sem zavítali napríklad hviezdy ako Orson Welles, Sophia Lorenová, John Malkovich, Ben Kingsley a Ralph Fiennes.

Motovun
Motovunský filmový festival vznikol v roku 1999 ako odpoveď na uzatváranie mnohých malých kinosál po celom Chorvátsku a rýchlo si vybudoval kultové postavenie. Festival ponúka malé, nízkorozpočtové filmy i celosvetové snímky. Niektoré premietania sa odohrávajú na hlavnom námestí tohto malého a inak značne ospalého náhorného mestečka. Ďalšie projekcie sa v dostatočnom množstve konajú v obnovenej kinosále, ktorá bola predtým uzavreté.

Oba festivaly sa konajú v júli a trvajú dva týždne (Pula) a päť dní (Motovun); vstupenky je možné zakúpiť si dopredu na internete a taktiež priamo na pokladni. Plánujte dopredu a vstupenky si rezervujte včas.

Pirátske mesto Omiš

Priamo na ústí rieky Cetiny sa nachádza mestečko Omiš, centrum Omišskej riviéry, obklopené malými rybárskymi dedinkami s prekrásnymi plážami. Je významným strediskom cestovného ruchu. Na tomto malom území možno zhliadnuť veľa kultúrno – historických pamiatok (kostoly z 10. – 18. storočia, pamiatky, múzeum a i.). Staré mesto pod strmými holými skalnými útesmi je mestečkom úzkych uličiek a malých námestí.

Prastaré rímske mesta Split a Salona, sú od Omišu vzdialená len pol hodinu jazdy a prekrásne stredodalmátske ostrovy sú doslova na dosah ruky.

Pre zástancu aktívnej dovolenky je Omiš tou pravou destináciou – rafting na rieke Cetine, zlaňovanie, paragliding, potápanie, plachtenie, plážový volejbal, tenis…

Pekné, čiastočne piesočné a čiastočne okruhliakové pláže sa tiahnu severozápade v pomerne úzkom pruhu cez Dugi Rat a Duće až k Omišu, kde sa podstatne rozširujú. Priamo v letovisku, pri ústí rieky Cetiny do mora, sa nachádza rozľahlá pláž, viac ako 1 km dlhá, z jemného piesku, ktorú tvoria nánosy piesku z rieky Cetiny. Pláž sa zvažuje do mora piesočnou plytčinou, ideálne pre kúpanie malých detí. Preto je tiež toto letovisko vhodné pre dovolenku rodín s malými deťmi. Pozrite fotografie z mesta Omiš.

Omiš je i zábavným centrom celej oblasti: diskotéky, tanečné terasy a ďalšie zábavné zariadenia. Významnými kultúrnymi programami sú Omišské kultúrne leto, Festival dalmatínskych klap (speváckych zborov), Pirátske večery a iné slávnosti.

Najkrajšie a najlepšie pláže v Chorvátsku

V Chorvátsku sa nachádza azda najviac pláži ohodnotených modrou vlajkou. Ide o medzinárodné ocenenie za kvalitu, čistotu mora a pláží. Prinášame vám prehľad tých najlepších pláži v Chorvátsku:

  • Zaton: nachádza sa 13 km na západ od mesta Zadar. Piesočnatá pláž ponúka široké možnosti pre šport ako je tenis, picigin, volejbal, mini golf a pingpong. Pláž je upravená a prispôsobená pre invalidov. Pre rodiny s deťmi ponuka množstvo  zábavných parkov, toboganov a reštaurácii.

Pláž Makarská

  • Biograd: pláž Crvena luka je od mesta Biograd na Moru vzdialená iba 3 km. Piesočnatá časť je dlhá 150 m, je situovaná v najhlbšej časti ukrytého zálivu. Severná časť pláže je rezervovaná pre nudistov. Pláž je ideálna pre všetkých dobrodruhov, ktorý uprednostňujú šport a zábavu, ale aj romantické duše, ktoré si chcú vychutnávať neopísateľné krištáľovo čisté more.
  • Novalja: Zrće je najkrajšia pláž v Novalji a na ostrove  Pag vôbec, známa je po celom svete pre svoju letnú zábavu a party, ktoré sa na nej každoročne konajú.
  • Murter: Slanica vás priláka prekrásnymi piesočnatými plážami. Keďže sa považuje za jednu z najkrajších pláží v Chorvátsku, je tu veľký počet plavcov. Kvôli plytkému krištáľovo čistom moru je obľúbeným miestom hráčov piciginu. Na betónovej časti brehu je množstvo kaviarní, barov a zábavných detských atrakcií, a preto toto miesto radi navštevujú mladí a rodiny s deťmi. V bezprostrednej blízkosti je kemp, v ktorom si môžete prenajať člny, skútre a bicykle, a neďaleko je aj nudistická pláž.
  • Bibinje: zálivy a krásne veľké pláže patria medzi najatraktívnejšie časti Bibinje.
  • Makarska: mesto známe okruhliakovými plážami.
  • Bol: okruhliaková pláž Zlatni rat je pomerne špecifickou plážou. Vyčnieva z pobrežia 600 metrov do otvoreného mora a svojim tvarom pripomína roh. Jej tvar je závislý na morských prúdoch, ktorými je pravidelne ovplyvňovaná. Jeden deň špička pláže môže byť zahnutá doľava, druhý doprava. Vzhľadom k svojej atraktivite je pláž hojne navštevovaná, je potrebné počítať s tým, že pláž je väčšinu dňa plná a súkromie na nej budete hľadať veľmi ťažko.

  • Split: Bacvice pláž je kultovým ihriskom pre hru picigin a Majstrovstvá sveta v picigine sa každoročne konajú práve na tejto pláži.
  • Hvar: Pakleni – to je niekoľko ostrovov  v jasnom azúrovom mori, niekoľko pláží a mnoho skrytých zátok, ktoré poskytujú dostatočné súkromie.
  • Dubrovník: vždy teplé a čisté more, s výhľadom na hradby, otvorené more a ostrov Lokrum láka ľudí z celého sveta na pláž v Banje
  • Medulin: piesočnatá pláž Bijeca je najznámejšia pláž v Mduline, rozprestierajúca 1 km pozdĺž pobrežia, je piesočnatá pláž Bijeca. Je obklopená mnohými stromami, z ktorých chládku sa najviac tešia tí starší. Pre mierny vstup do mora ju rady navštevujú rodiny s deťmi. Ponúka sa tu aquagan, obľúbená zábava detí, ale aj mladých, ktorí tu prichádzajú hrať picigin. Je obkolesená krásnymi ostrovčekmi, a pohľad si môžete vychutnať z niektorého z barov alebo reštaurácií, ktoré sa tu nachádzajú.
  • Rabac: je známy kvôli krásnemu čistému moru a bielym kamienkovým plážam.
  • Poreč: jeho symbolom sú čisté pláže, zálivy a početné ostrovy, rovnako ako mnoho športových zariadení.
  • Umag: ponúka krásnu dynamickú rodinnú alebo aktívnu športovú dovolenku.
  • Vrsar: najlepšie pláže sú: Vrsar, Valkanela, Koversada.
  • Baška: ponúka jedinečné kamienkové pláže
  • Rab: Rajska plaža, dlhá 1,5 km sa nachádza 14 km od mesta Rab. Výrazne plytké more a skúsení záchranári, nachádzajúci sa na pláži od 9 do 18 hodiny, urobili z nej dokonalú destináciu pre neplavcov a rodiny s deťmi. Táto krásna piesočnatá pláž ponúka aj sprchy, bary, reštaurácie, rôzne športové terény, cyklotrasy a veľké množstvo vodných športov.
  • Lošinj: pláž Vespera sa nachádza v Sunny Bay v harmónii s lesom
  • Mošćenica: dve krásne pláže sú hlavným dôvodom prečo sa sem turisti vracajú každý rok
  • Crikvenica: jej pobrežie ponúka 8 km piesočnatých a kamienkových pláží. Jednou z najznámejších pláží Crikvenickej riviéry je pláž Crni molo poskytuje rôzne športové aktivity – aerobik, plážový volejbal, minigolf, tobogany, vodné lyžovanie… Pre klientov je tu možnosť prenajať si slnečníky a ležadlá. Po kúpaní v mori sa môžete osviežiť pod jednou z mnohých spŕch. Vďaka reštauráciám, kaviarňam a hotelom, ktoré sa tu nachádzajú, sa mesto stalo obľúbenou destináciou mladých, ale aj rodín s deťmi.

Vianočné sviatky v Chovátsku

Väčšina obyvateľov Chorvátska je katolíckeho vyznania, Vianoce v Chorvátsku sú pre Chorvátov silným odkazom predkov. Patria medzi štátne sviatky v Chorvátsku. S Vianocami v Chorvátsku sú spojené tradície, piesne, zvyky, obyčaje i obrady. Sú to sviatky viery, lásky, ľudskej solidarity, ale predovšetkým oslavy narodenia Krista. Vianočné tradície v Chorvátsku predstavujú i významnú časť ľudového etnografického dedičstva minulosti. Vianočné sviatky sa slávili a oslavujú na celom území  v podstate rovnako, iba v niektorých oblastiach Chorvátska sa trochu líšia.
Vianočné obdobie v Chorvátsku začína v niektorých jeho krajoch už v novembri, a to na sviatok sv. Kataríny (25. novembra) a trvá viac ako mesiac. Na prelome novembra a decembra začína aj nový cirkevný rok. Vstup do nového cirkevného roka predstavuje advent, čo je obdobie očakávania príchodu Ježiša Krista na zem a prípravy naň. Adventu sa v Chorvátsku hovorí Došašće. Na prvú adventnú nedeľu sa, rovnako ako u nás, zapaľuje prvá sviečka na adventnom venci. Ten sa v Chorvátsku splieta z vetvičiek vždy zelených rastlín, takže spletený veniec nemá začiatok ani koniec a symbolizuje tak Boha s jeho nekonečnosťou. Každú ďalšiu adventnú nedeľu sa zapaľuje ďalšia sviečka.

Neoddeliteľnou súčasťou predvianočného obdobia sú sviatky  sv. Barbory (Sveta Barbara, 4. decembra), sv. Mikuláša (Sveti Nikola, 6. decembra) a sv. Lucie (Sveta Lucija, 13. decembra). Svätý Mikuláš v Chorvátsku obdarúva deti rovnako ako u nás, svoje darčeky – sladkosti, orechy, sušené ovocie ako figy a jablká prináša dobrým deťom 5. decembra v predvečer svojho sviatku, zhodne ako u nás, a je aj rovnako oblečený. Nie je však v doprovode nám známej dvojice čerta a anjela, ale sprevádza ho iba tzv. Krampus, symbol diabla – čerta, ktorý vypláca metlou neposlušné deti a dáva im pod vankúš malú paličku, aby im pripomenul potrebu nápravy. V niektorých chorvátskych krajoch sa vyznáva druhá varianta mikulášskej nádielky: sv. Mikuláš nadeľuje deťom nevidený dobroty v noci z 5. na 6. decembra do pripravených vysokých topánok alebo papúč.

Vianočný stromček, chorvátsky božićno drvce, je nevyhnutnou súčasťou Vianoc v každej chorvátskej rodine, zdobia sa však až od polovice 19. storočia. Pôvodne sa stromčeky zdobili len rôznym ovocím, sladkosťami, orechmi a orieškami, neskôr k nim pribudli papierové a iné reťaze, sklenené a iné ozdoby a veľa sladkostí. Jedným z vrcholov Vianoc je 24. december, teda Štedrý deň, chorvátsky Badnjak alebo tiež Badnja noć, teda deň a večer pred prvým sviatkom vianočným (25. december). Kedysi bol Štedrý deň dňom pôstu, hlavne od mäsa, a to až do večerných hodín (bezmäsité pokrmy sa však podávali aj k večeru). V dnešnej dobe sa v Chorvátsku na štedrovečerný stôl podáva hlavne ryba – predovšetkým treska alebo šťuka a rôzne iné klasické jedlá. Badnjak je dňom obdarovania. Darčeky majú (rovnako ako u nás  svoje miesto priamo pod vyzdobenými stromčekom. Práve na Štedrý deň sa najviac spievajú vianočné piesne – koledy.
Za hlavný vianočný sviatok bol v minulosti považovaný prvý sviatok vianočný, chorvátsky Božić , teda 25. december, oslava narodenia Ježiška, sviatok kľudu, pokoja a hojnosti. Aj v dnešnej dobe je Božić sviatkom hojnosti, zložením jedál a množstvom sa od minulosti príliš nelíši, len je všetko ešte bohatší.

Súčasťou vianočných sviatkov sú samozrejme chorvátske delikatesy, ktoré nesmú chýbať na žiadnom stole.

Gastronómia v Chorvátsku

Väčšine ľudí sa pri úvahách o chorvátskej kuchyni vybavia ryby a kalamáre grilované na drevenom uhlí, a aj keď je pravdou, že toto chutné jedlo možno dostať na každom kroku, chorvátska gastronómia ponúka viac než len morské plody. Chorvátska kuchyňa má skutočne chutné jedlá aj vína a povečerať v špičkovej reštaurácii či pizzerii je naozaj príjemným zážitkom. Tunajšiu kuchyňu ovplyvnili na pobreží a v Istrii jemné stredomorské a talianskej príchute, zatiaľ čo v severných provinciách sa prejavujú tvrdšie vplyvy z Rakúska a Maďarska. Regionálna chorvátska kuchyňa pochopiteľne má niektoré jedlá spoločné so svojimi východnými susedmi, Srbskom a Bosnou, ale z veľkej časti sú tunajšie pokrmy jedinečné.

Pokrmy z rýb
V ponuke podnikov na pobreží nájdete často parmicu šedeu či červenú (mugil, arbun), merlúzy (oslica), pleskáča (Orada), Rich (kovač), ála (kus lokarda), úhora (jegulja). Ak ste u niekoho na návšteve a podávajú sa ryby ulovené v miestnych vodách, často sa jedná o veľa druhov, ktoré nebudete poznať. V ponuke sa objavujú tiež chobotnice (hobotnica) či kalmáre (lignje), mušle (Dagni) a ustrice (kamenice). Vo vnútrozemí sa podávajú sladkovodné ryby, pstruhy (pastrva) a kapry (Šaran).
Ryby sa zvyčajne zľahka varia, grilujú (na žiaru), smažia (pržene), pečú a mnohokrát sa podávajú s nakrájanou petržlenovou vňaťou, drveným cesnakom a olivovým olejom. Tradičný, veľmi chutný spôsob prípravy rýb a mäsa v Chorvátsku je ispod peka (doslova “spod pece”), kedy sa jedlo umiestni pod klenuté kovové veko a pečie sa na ohni. Chobotnice na tento spôsob sú skvelé, aj keď sa často podávajú aj ako šalát (salata od hobotnice), so zemiakmi, cibuľou a olivovým olejom. Iným skvelým spôsobom prípravy mušlí (školjke), a predovšetkým homárich chvostov a veľkých kreviet (oboje pod názvom škampi) je buzara, kedy sa jedlo dusií v obrovskom hrnci s cesnakom, olivovým olejom a bielym vínom. Vyprážané kalamáre (ktoré sa v anglicky písaných ponukách často objavujú pod talianskym názvom calamari) sa tiež tešia veľkej obľube a najlepšie sú čerstvo ulovené, ale možno tiež vyskúšať plnené kalamáre pečené v rúre (punjene lignje). V Slavónii sa kapry z riek pripravujú ako veľký dusený pokrm s ostrými paprikami (Fiš paprikáš).

Mäsité jedlá
Chorváti sú veľkí milovníci mäsa. Po celej krajine sa teší trvalé obľube jahňacie (janjetina), tradične pečené s množstvom rozmarínu a cesnaku či na spôsob ispod peka. Najlepšie jahňacie pochádza podľa mnohých názorov z ostrova Pag, kde sa zvieratá pasú na lúkach s aromatickými bylinami a na porastoch, ktoré sú inak v tejto vyprahnutej krajine vzácnosťou. Byliny údajne výrazne prispievajú k chuti mäsa, rovnako ako slané brízy, ktoré vanú cez more.
Divoká zverina sa tiež teší popularite, predovšetkým v hornatých oblastiach Gorski Kotar či inde v horách. Patrí sem divoké prasa (divlja svinja), z ktorého sa robia skvelé dusené pokrmy. V niektorých oblastiach Gorski Kotaru sa tiež podávajú žabie stehienka a slimáky. Je neuveriteľné, že v niektorých horských reštauráciách sú v ponuke aj pokrmy z medveďa, hoci je táto šelma veľmi vzácna, nehľadiac na to, že medvedie mäso nie je pre človeka na konzumáciu vhodné.

Ovocie a zelenina
Existujú dve chutné pečené zeleninové jedlá, zeljanica (lístkové cesto so špenátom, domácim syrom a kyslou smotanou) a bučnica (z tekvíc). Ovocie a zelenina sú väčšinou sezónne a pochádzajú z miestnych zdrojov. Tradičnnou prílohou k jedlám z mora sú varené zemiaky (krumpir) s cícerom (Blitva). Niekedy Blitva nahrádza kel (kupus), ktorá jedlo výborne dopĺňa a samozrejme tiež klasické hranolky (pomfrity). Rastie tu veľa húb (gljive), od suchohríbov až po hríby pravej (vrganj), a v hubárskej sezóne ich nájdete na stánkoch v tržniciach v celých hromadách.
Vďaka veľkej obľube rýb a mäsa to môžu mať v Chorvátsku o niečo ťažšie vegetariáni. Obvykle ale vždy nájdete niečo, čo vyhovie každému gustu. Ak v menu nemôžete nájsť žiadny vegetariánsky pokrm, spýtajte sa personálu “Imate Ak nešto bez mesa? ” (“Máte niečo bezmäsitého?”). Alebo požiadajte rovno o pohovani sir – vyprážaný syr.

Split je čoraz viac populárnejšou turistickou destináciou…

Split, Chorvátsko

Počet turistov prichádzajúcich dovolenkovať do mesta Split vzrástol o 20 % na 170 tisíc v prvých siedmich mesiacoch roka 2013 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2012, zatiaľ čo počet prenocovaní sa zvýšil taktiež o 20 % na 470 tisíc, čo slúži ako dôkaz, že druhé najväčšie chorvátske mesto sa stáva stále viac populárnejšou turistickou destináciou. Len v júni sa počet návštevníkov v tejto najväčšej chorvátskej metropole zvýšil o 23 % na 67.000 s 220.000 prenocovaní.

“Tento trend odráža optimistické očakávania. Plánoval sa 10-percentný rast, a to s ohľadom na mestské ubytovacie kapacity.” Riaditeľ miestnej turistickej kancelárie, Vedran MATOSIC taktiež povedal, že dvojciferný nárast nastal vďaka novým lôžkam (1400) v súkromnom ubytovaní. Podľa neho je počet lôžok v hoteloch v Splite  len 2101 a mesto potrebuje ďalších 3000 hotelových lôžok. Miestne hotely ponúkajú ubytovanie pre 731 návštevníkov, alternatívne ubytovanie ponúka 1153 postelí a 6500 lôžok v privátnom ubytovaní. Širšia oblasť od Splitu môže poskytnúť 13.000 lôžok pre turistov.

Potápanie v Chorvátsku

S rozšírenými možnosťami cestovania sa potápanie v súčasnosti stalo zaujímavým koníčkom aj pre nás suchozemcov. Riviéra Omiš a celý Jadran ponúka možnosť objavovať nielen krásnu faunu aj flóru podmorského sveta, ale aj tajomné jaskyne alebo pátrať po antických pamiatkach, prípadne nájsť nejaký lodný vrak. Vyznávači aktívnej dovolenky si určite prídu na svoje.

O tom, že potápanie nie je žiadna novinka, a že ide o činnosť skutočne zaujímavú, svedčí aj to, že ako jeden z prvých nakreslil potápačský oblek aj Leonardo da Vinci. O veľké rozšírenie potápanie sa zaslúžil Francúz Cousteau, ktorý navrhol a zostrojil prístroj zvaný aqualung. Zvyčajne začíname “šnorchlovaním”, ktoré nám pootvorí okno do tohto krásneho a tajomného sveta. (Pri dlhšom pobyte v mori pozor na opálenie chrbta a zadnej strany nôh.)

Pre potápanie s dýchacím zariadením musíte vlastniť potápačský preukaz a na jeho základe získať na potápanie povolenie od miestneho príslušného orgánu. Potápačský kurz môžete absolvovať doma v niektorej z mnohých potápačských škôl, získať teoretické vedomosti, a pri ponoroch aj praktické skúsenosti. Väčšina škôl dokončuje kurz ponory na základniach pri mori.

Pre tých, ktorí sa nehodlajú tomuto koníčku venovať alebo nie sú ešte rozhodnutí, sú tu “discovery ponory”, alebo skúšobné ponory. Podobne ako napríklad u tandemového zoskoku padákom máte počas ponoru svojho osobného inštruktora – ochrancu. Za jeho sprievodu a s kompletným potápačským príslušenstvom nahliadnete do podmorského sveta a získate skutočne nezabudnuteľný zážitok. Skúšobný ponor môžete absolvovať buď už doma, alebo Vám takýto ponor môžeme sprostredkovať pri Vašej dovolenky pri mori. Ak sa chystáte venovať potápaniu, oplatí sa zabezpečiť si vlastnú výbavu. Pri nákupe si nechajte poradiť od odborníkov a všetko si dobre vyskúšajte, pravidelne udržujte a kontrolujte.

Športové vybavenie pre  potápanie:
• maska jedno zorníková alebo dvoj zorníková, panoramatická,
• neoprén – mokrý, polosuchý, suchý,
• kompenzátor vztlaku,
• tlaková fľaša,
• plutvy,
• baterka,
• nôž,
• prístrojová konzola: kompas, hĺbkomer, manometer,
• šnorchel.

 

 

Dôležité informácie po vycestovaní na dovolenku

Potrebujete pomoc? Poradíme Vám, kam sa obrátiť.

Kontakty
Ak sa chystáte do vzdialenej cudziny či do krajín s nestabilnou bezpečnostnou situáciou, dohodnite si pravidelný telefonický alebo mailový styk s príbuznými, známymi, kolegami. Po príchode im oznámite svoju presnú adresu (hotel, číslo izby, telefón). Nezaškodí, ak pri dlhšom pobyte v zahraničí oznámite svoje kontaktné údaje aj konzulárnemu úseku nášho veľvyslanectva.

Suveníry
Napohľad taká maličkosť, ale ako vie skomplikovať návrat z dovolenky a pokaziť zážitok z pobytu v zahraničí! Pred nákupom exotických suvenírov (rôzne poľovnícke trofeje, zvieracie kože a mnohé iné) sa informujte v hoteli, v cestovnej kancelárii, u príslušníkov miestnych zložiek o tom, čo možno vyviezť a čo nie. Predídete tým strate času, nervov a často aj vysokým výdavkom za pokuty či už na letisku pri odlete, alebo po prílete. Buďte opatrní, ak Vás niekto neznámy požiada o doručenie balíčka, fľaše s vínom či alkoholom, alebo iných predmetov do SR. Veľmi často sa priekupníci drog snažia takýmto spôsobom zneužívať cudzincov na nelegálny transport drog. Daňou za ochotu býva v takýchto prípadoch trestné stíhanie.

Vyberáme z typických situácií v zahraničí
Ani ste sa poriadne nestihli obzrieť a už Vám v cudzom meste zmizla kabelka či kufrík s peniazmi a dokladmi. Ako postupovať v prípade poistnej udalosti? V prvom rade – doklady. Za stratený či ukradnutý cestovný pas alebo občiansky preukaz Vám konzulárne pracovisko veľvyslanectva SR v pomerne krátkej dobe dokáže vystaviť takzvaný „Náhradný cestovný doklad“. Ako postupovať? Predovšetkým zájdite na najbližší útvar miestnej polície, kde stratu či krádež ohlásite a budete trvať na vystavení potvrdenia o strate / krádeži dokladov. V niektorých krajinách Vám potvrdenie dať odmietnu, aj to sa stáva. Zapíšte si adresu policajnej stanice, dátum a čas a ak sa to dá, aj hodnosť a meno osoby, s ktorou ste hovorili. Požiadajte o umožnenie telefonického rozhovoru s naším veľvyslanectvom. Konzulke / konzulovi oznámte čo sa stalo a pre istotu mu hneď nadiktujte svoje základné osobné údaje: meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu v SR. Kým si po ceste necháte urobiť potrebnú fotografiu a prídete na konzulát, možno už konzul stihne Vaše údaje overiť a náhradný doklad vystaví za päť – desať minút. Berte do úvahy, že náhradný doklad Vám neumožňuje pokračovanie v ceste do iných štátov, ale je určený na návrat do vlasti čo najkratšou cestou (náhradný doklad platí aj v tých krajinách, cez územie ktorých sa budete na Slovensko vracať).

Zhrnieme to:

  • urobte si pred cestou fotokópiu údajovej strany pasu alebo občianskeho preukazu a uložte ju oddelene od ostatných dokladov. Na ten istý papier si poznačte adresu a kontaktné čísla slovenského veľvyslanectva v krajine, do ktorej cestujete;
  • zoberte si na cestu 1-2 fotografie pasového rozmeru;
  • pri strate či krádeži dokladov ohláste udalosť miestnej polícii a ak je to možné, vyžiadajte si o tom potvrdenie.

A teraz k peniazom: najrýchlejšie ich získate prostredníctvom systému „Western Union“. Potrebnú čiastku zloží Váš príbuzný, známy, kolega buď na vybranej pošte, v pobočke Poštovej banky, vyplní odosielací formulár a telefonicky Vám o tom podá správu. Vy si poslané peniaze môžete vyzdvihnúť v ktoromkoľvek výplatnom mieste „Western Union“, ktorých je široká sieť po celom svete. Spravidla sa k svojim peniazom dostanete do jednej hodiny. Ak Vám „Western Union“ nevyhovuje, budete musieť zájsť na slovenské veľvyslanectvo, presnejšie, na jeho konzulárne pracovisko. Tam Vám poradia, ako postupovať pri doplnkovom predaji devíz, resp. ako riešiť stav akútnej finančnej núdze.

No dobre, – poviete si – to je všetko jasné a pekné, ale ja som v krajine, kde Slovensko nemá ani veľvyslanectvo, ani konzulát. Čo potom…? Potom si treba spomenúť, že patríme do Európskej Únie, kde je mimo SR aj ďalších 26 krajín. Vyberte si veľvyslanectvo alebo konzulát ktoréhokoľvek členského štátu EÚ (najlepšie takého, ktorého jazyk ovládate) a požiadajte o nutnú pomoc tam. Potrvá to o niečo dlhšie, ale určite Vás neodmietnu.